Už roky sa tu vedie diskusia o tom, ako by mal vyzerať príspevok na stravovanie pre zamestnancov. A bohužiaľ, ani po rokoch sa diskusia neposunula z roviny pocitov do roviny dát či skúseností a dát z iných krajín, ktoré si, tak ako Belgicko v roku 2014 – 2016, tým istým prešli. Výsledok diskusie o zdobrovoľnení stravných lístkov bude samozrejme rozhodnutím politikov. Bohužiaľ, práve oni zabúdajú často na to, že ich nadchádzajúce rozhodnutie ovplyvní nielen milión zamestnancov, ktorí stravné lístky využívajú, ale aj desaťtisíce firiem. Naposledy o rizikách pomlčal predseda finančného výboru NR SR, pán poslanec Marián Viskupič.


Keď politikom v diskusii o benefite pre milión zamestnancov nesedia čísla

Pán poslanec Viskupič spomínal na nedávnom mediálnom brífingu (25. 9.), že zabezpečenie stravovania je štátom garantovaný biznis pre zopár emitentov, ktorí generujú “obrat približne 70 miliónov eur“. V skutočnosti generujú tieto spoločnosti obrat vo výške približne 35 miliónov eur, a to pri približne 800 mil. eur sprostredkovaného stravného.

Táto 100 % nepresnosť sa môže zdať banálna. Niekto by mohol povedať, že je to štatistika, z ktorej sa ľudia nenajedia. Ale pri diskusii o vraj „štátom garantovanom biznise“ (ktorému konkuruje donáška jedla do firmy, možnosť prevádzkovať kantínu) stojí práca s tak nesprávnymi číslami za zdvihnutý prst. Akú váhu majú argumenty, odhady a analýzy pána poslanca a jeho tímu, ak sa dokážu pomýliť v tak jednoduchej operácii, ako je sčítanie štyroch čísiel z verejne, na finstate, dostupných dát vo Výkaze ziskov a strát?  

 

Exekúcie budú problém

Ďalšou zaujímavou témou bolo riešenie exekúcií, pri ktorých aj pán poslanec Viskupič uznal, že sú relevantným argumentom, ktorý ešte nie je vyriešený. Riešením by podľa neho bolo, aby sa do čistej mzdy, na ktorú je vykonaná exekúcia, nezapočítal finančný príspevok na stravovanie. To však v skutočnosti nie je riešením. Ako si exekútor overí, aká časť z peňazí na účte exekuovaného je nevyužitý príspevok na stravu? Alebo naopak, ako si exekuovaný ochráni svoj nevyužitý príspevok na stravu, ak si neodkladal v uplynulom mesiaci účty z reštaurácie či potravín? Kto bude mať povinnosť preukázať, že sa mu nesiaha na zákonom chránený príspevok?

 

Možnosť voľby, ale iba pre niekoho

Hlavným dôvodom pre zmenu zabezpečenia stravovania je umožniť zamestnancovi väčší výber, resp. možnosť voľby. Ani to však nie je pravda v navrhovanom materiáli. Možnosť voľby je zásadným spôsobom obmedzená. Netýka sa viac ako polovice zamestnancov, ktorí sa stravujú v kantínach a ani do budúcnosti nebudú mať možnosť si vybrať, bez ohľadu na to, či sa im podmienky a strava v kantíne páči/chutí alebo nie.

Hoci, ako pán poslanec Viskupič už avizoval aj cez médiá, v budúcnosti by chceli zaviesť aj možnosť voľby pre zamestnancov stravujúcich sa v kantíne. V praxi to bude znamenať, že ak sa 20 % zamestnancov takejto firmy rozhodne pre jednu z piatich možností (stravné lístky – papierové, stravné lístky – elektronické, príspevok v hotovosti, príspevok na účet, donáška teplého jedla), zamestnávateľ bude nútený kantínu zavrieť. Náklady ho jednoducho nepustia. A menšina donúti väčšinu akceptovať jej voľbu.


Každú firmu (ne)čakajú vyššie náklady

Kritici, vrátane niektorých záujmových združení podnikateľov, zároveň argumentujú, že zavedenie nového typu finančného príspevku na stravu zníži administratívu. Vraj preto, že zamestnávateľ “pošle spolu s výplatou aj tento finančný príspevok na stravné”. To však nie je možné. Zákonník práce požaduje, aby zamestnávateľ poskytol príspevok na stravovanie (stravné lístky alebo príspevok) vopred, teda na začiatku mesiaca, na ktorý je príspevok určený. Naopak mzdu posiela zamestnávateľ zamestnancovi spätne a málokedy k 1. dňu v mesiaci. Zamestnávateľ tak bude mať minimálne o  jeden  účtovný aj finančný úkon navyše. Nehovoriac už o tom, že firmy budú mať povinnosť zabezpečiť v prípade rozhodnutia zamestnancov až päť foriem príspevku (stravné lístky – papierové, stravné lístky – elektronické, príspevok v hotovosti z pokladne, príspevok na účet, donáška jedla do prevádzky). Opäť prakticky vždy platí, že ak sa celkový počet možností zvyšuje (rozšírenie o ďalší typ príspevku), zákonite to musí viesť k vyššej administratíve.