Niektorí zamestnávatelia volajú po možnosti voľby stravných lístkov, pri kantínach je tomu však inak. V prípade stoviek tisíc zamestnancov stravujúcich sa v kantínach ich zamestnávateľov musí byť sloboda voľby podriadená ekonomickým záujmom.

Rozbehnúť vlastnú kantínu nie je jednoduché, ani po ekonomickej a už vôbec nie po administratívnej stránke. Možno aj preto si ich časť zamestnávateľov chráni ako oko v hlave. Ak by sa totiž zaviedla chystaná zamestnanecká možnosť voľby formy príspevku na stravovanie, mnohé kantíny by nemuseli prežiť. Aj z toho dôvodu sa vláda rozhodla stravníkom v kantínach nedať možnosť voľby medzi formami vyplácania príspevku na stravovanie, ktorý sľúbila vláda v Programovom vyhlásení.

Túto diskrimináciu viac než milióna zamestnancov si všimla aj Generálna prokuratúra SR. Tá počas medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zmien Zákonníka práce, ktoré okrem iného zavádzajú aj možnosť voľby formy vyplácania stravného, v zásadnej pripomienke upozornila, že “ak zákon prizná istej skupine zamestnancov možnosť výberu, toto právo by malo byť umožnené všetkým zamestnancom bez rozdielu“.

Rovnaký dvojitý meter si všimla Slovenská komora daňových poradcov. Tá upozornila na neprimeranú diskrimináciu zamestnancov druhej kategórie. Podobne, ako Generálnej prokuratúre, aj SKDP upozorňuje na situáciu, v ktorej, ak zamestnanec nemá záujem o stravovanie sa v kantíne, nedostane žiadnu alternatívu v podobe stravného lístku alebo hotovosti. Zdá sa, že tvorcom zákona v tomto prípade nemožnosť výberu neprekáža, keďže ani jedna z pripomienok upozorňujúcich na diskriminačnú podstatu pripravovaného opatrenia nebola prijatá a zapracovaná.

Možno najtvrdší komentár na celú situáciu mala Slovenská obchodná a priemyselná komora. Tá, dokonca, považuje povinnosť stravovať sa v zamestnávateľských jedálňach za štátny protekcionizmus. Preto tiež považujú plánované opatrenie zaviesť zamestnanecký výber stravného s vynechaním, podľa ich odhadov, 60 % zamestnancov za diskrimináciu. Zamestnanecké kantíny by mali byť schopné konkurovať kvalitou bežným gastroprevádzkam. Ich konkurenčnou výhodou je, že sú blízko, integrované do pracoviska. Aj preto by po prípadnom rozšírení možnosti výberu formy stravného aj na stravníkov v kantínach mali byť schopné konkurovať cenami a kvalitou podávaných obedov. Naopak diskriminácia 60 % zamestnancov za účelom ochrany existencie kantín je skutočný štátom garantovaný biznis.