Reštaurácie po celom Slovensku prežívajú v dôsledku koronavírusu ťažké obdobie aj po ich otvorení. Obavy ich zákazníkov o bezpečnosť, ako aj pretrvávajúca práca z domu a z nich vyplývajúca absencia „menučkových“ stravníkov sú pre mnohých aj naďalej existenčným ohrozením. Pre tie, ktorým sa podarí toto obdobie prekonať, môže znamenať druhú ranu zavedenie stravného v hotovosti. Reštaurácie by v dôsledku jeho zavedenia mohli prísť až o 73 miliónov eur a ako priamy dôsledok toho by zaniklo až 2 000 pracovných miest. 

Zamestnanecké benefity nielenže pomáhajú zamestnancom k lepšiemu výkonu či relaxu, ale aj významným spôsobom pomáhajú napríklad reštauračnému sektoru. Zavedením stravného v hotovosti môže prísť reštauračný sektor, ako aj predajcovia potravín o desiatky miliónov eur v tržbách. Dôvodom je fakt, že stravné v hotovosti možno, na rozdiel od stravných lístkov či stravovacích elektronických kariet, použiť na čokoľvek.

V dnešnej ťažkej situácii asi preto nikoho neprekvapí, že by ľudia stravné v hotovosti použili na platenie bežných účtov, chod domácnosti či napríklad na sporenie. V reprezentatívnom prieskume agentúry 2muse to pripustilo až 51 % dnešných užívateľov stravných lístkov. Prieskum sa konal ešte vo februári 2020, predtým než Slovensko zasiahla koronavírusová kríza. Dnes by boli výsledky možno ešte vyššie.

Reštaurácie by v dôsledku toho, podľa štúdie Ernst&Young z roku 2018, prišli celkom až o 73 miliónov eur. To by zároveň znamenalo zánik až 2 000 pracovných miest.

Výpadok v tržbách by však v prípade stravného v hotovosti pocítil aj maloobchod v oblasti predaja potravín. Nielen kvôli odlivu zákazníkov, ktorí by využili hotovosť inak ako stravné lístky, ale aj kvôli cezhraničnej nákupnej turistike. Stravný lístok, či už papierový alebo elektronický, je možné využiť len na Slovensku, no za hotovosť môže zamestnanec nakupovať potraviny aj v zahraničí.


Už dnes obchodné reťazce upozorňujú na fakt, že v pohraničných regiónoch chodia Slováci nakupovať do zahraničia kvôli výhodnejším cenám spôsobeným aj nižšími sadzbami DPH v okolitých krajinách. To má však aj priamy vplyv na príjem štátneho rozpočtu z DPH – peniaze za nákupy v zahraničí totiž zostávajú v zahraničí.

Zavedením stravného v hotovosti by tak štát riskoval výpadok daňových príjmov v desiatkach miliónov eur. Nižšie tržby maloobchodu by následne mali okamžitý vplyv aj na zamestnanosť v tomto sektore a štátu by tak vzrástli náklady na sociálne dávky v nezamestnanosti.

Práve preto by mal štát zvážiť radšej plnú elektronizáciu sociálnych benefitov. Vďaka tomu sa zachová využitie príspevku na stravovanie, a teda aj podpora reštauračného sektora a maloobchodu. Navyše môže plne elektronický systém prispieť aj k jednoduchšej kontrole a výberu DPH v týchto sektoroch.

Už dlhšie je totiž známe, že šedá ekonomika v oblasti maloobchodu, veľkoobchodu, ubytovacích a stravovacích službách stojí štát stovky miliónov eur ročne. Inštitút pre finančnú politiku odhaduje, že daňová medzera na DPH dosiahla len v roku 2017 takmer 700 mil. eur v sektoroch maloobchod, veľkoobchod a ubytovanie, reštaurácie.

Daňová medzera v SR:
  • 568 mil. eur v maloobchode, veľkoobchode
  • 128 mil. eur v ubytovacích a stravovacích službách

V prípade mobilných aplikácií či elektronických stravovacích kariet je však každá platba evidovaná aj u emitenta a možnosti zneužívania systému sú výrazne obmedzené. Naopak, takáto kontrola v prípade hotovosti nikdy nebude možná a úniky by sa nielenže nepodarilo zastaviť, ale štát by mohol prichádzať ešte o viac peňazí potrebných na obnovu Slovenska po koronakríze.



Prečo išlo Belgicko cestou elektronizácie miesto hotovosti.