V najbližších týždňoch a mesiacoch sa rozhodne o tom, či a ako sa zmení fungovanie benefitu, ktorý už roky zlepšuje možnosti zamestnancov na prestravovanie sa. Hoci politici o možnosti zaviesť príspevok na stravovanie už roky hovoria, žiadna relevantná analýza, či to je dobré alebo nie, neexistuje.

Pritom táto zmena v sebe skrýva mnohé riziká, ktoré boli aj dôvodom, prečo sa napríklad v Belgicku rozhodli napokon príspevok v hotovosti nezavádzať. Ale vyriešili neodškriepiteľný fakt, že papierová forma už svoju historickú úlohu splnila, logicky – plnou digitalizáciou tohto benefitu.

A hoci krajiny ako Belgicko, Veľká Británia či Francúzsko idú inou cestou, politici u nás preferujú cestu hotovosti. Neraz pritom používajú argumenty, ku ktorým nevedia ukázať čísla, hoci tieto jasne ukazujú, že v konečnom dôsledku to môže byť krok, ktorý nás bude veľa stáť.

 

Stravné lístky (ne)ujedajú z taniera zamestnancov

Vyjadrenia, že stravné lístky ujedajú akúkoľvek časť „z taniera zamestnancov“, ktoré používajú v diskusii politici, ale aj záujmové združenia volajúce po finančnom príspevku, sú z roviny pocitov a pekne znejúcich poloprávd. Zamestnanec totiž neplatí za stravný lístok žiaden poplatok, dostáva 1:1 hodnotu, ktorú si na stravné prispeje on, a ktorú mu prispeje jeho zamestnávateľ. Teória ujedania z taniera by možno stála za novú ekonomickú teóriu.

Neobstojí totiž ani argument, že ak zamestnávateľ a reštaurácia nebudú platiť poplatok, zamestnanec dostane viac. Znižovanie DPH na knihy či potraviny na 10 % v nedávnej minulosti totiž ukázalo, že to tak nie je. Ceny rástli, hoci práve zníženie DPH malo zabezpečiť ich pokles, či aspoň to, aby sa ľuďom nezvyšovali. (link na článok o raste potravín)


Gastroprevádzky (ne)pôjdú do kolien

Veľkým  zľahčovaním je dopad na gastroprevádzky. Nie je pritom dôležité, či na túto tému upozorňujú emitenti, ktorí vidia reálne, koľko peňazí cez stravné lístky, práve vďaka obmedzeniu ich použitia na reštaurácie a nákup potravín, ide do reštaurácií. Neodškriepiteľné je, že toto obmedzenie prináša ročne 400 mil. eur reštauráciám po celom Slovensku.

Na riziko straty stravníkov, a teda aj príjmov vykrývajúcich platy tisícok zamestnancov, upozorňujú aj samotné gastroprevádzky (link Pomoc pre gastro).  Okrem všeobecného  vyhlásenia, že ľudia musia jesť, nepredložili obhajcovia hotovosti žiadne analýzy, ktoré by potvrdili ich názor, že reštaurácie o príjmy neprídu.

Naopak, sú tu dáta a prieskumy, ktoré jasne ukazujú, že pre mnohé (najmä menšie) prevádzky bude odliv objemu stravovacieho príspevku likvidačný. Ich prevažujúca časť  tržieb je priamo závislá od  obedových menučok. Ak stravníci dnes otvorene hovoria, že hotovosť použijú aj inak ako na stravovanie práve preto, že môžu,  pocítia to v prvej vlne práve tieto reštaurácie. To znamená stratu príjmov na daniach od reštaurácií, ich zamestnancov a vyššie výdavky na dávky v nezamestnanosti pre tých, ktorí napokon prídu o prácu.


Namiesto škandinávskej cesty ideme späť do doby cashu

Hoci celý svet dnes smeruje k digitalizácii, u nás sa rozmýšľa o tom, že potenciálne nalejeme stovky miliónov eur do obehu v hotovosti. Hoci aj samotná vláda, respektíve jej inštitúcie zodpovedné za výber daní, kritizujú prevádzky v gastrosektore za to, že sa snažia pri príjmoch v hotovosti obchádzať daňové pravidlá. Už dnes sa daňové úniky v tejto oblasti (link IFP) odhadujú na približne 128 mil. eur. Namiesto podpory a využitia digitalizácie, teda škandinávskej cesty, ktorá môže štátu pomôcť efektívne potláčať takéto správanie, ideme smerom k hotovosti. To bude mať priamy dosah na  znížený výber DPH, na znížený výber dane z príjmov. Či bude tento daňový únik natoľko nízky, aby ho štát akceptoval, by mala dať odpoveď analýza štátu. Ktorá však nie je a vyzerá to tak, že ani nebude. Pritom aj v Belgicku bolo zlepšenie výberu daní jedným z argumentov proti hotovosti a za plnú digitalizáciu stravného.



Ak si chcete prečítať, ktoré ďalšie vyjadrenia kritikov v diskusii o stravných lístkoch nesedia s realitou, prečítajte si blog „Gastrolístky majú opodstatnenie, alebo prečo sa poslanec Viskupič mýli“