Lockdown cez sviatky a tvrdenia odborníkov, že situácia sa pravdepodobne v januári nezlepší, sú pre mnohé reštaurácie na Slovensku konečnou zastávkou pred zatvorením. Vláda by mohla mať ešte jedno opatrenie, ktoré by reštaurácie dokázalo zachrániť. Limitácia použitia stravných lístkov a kariet na reštaurácie je skoro okamžitá finančná injekcia v stovkách miliónov eur, a to bez akéhokoľvek nákladu štátu. Túto možnosť však vláda dlhodobo úplne ignoruje.

V bežnom režime na Slovensku fungovali reštaurácie v roku 2020 v podstate len v lete. Je jasné, že za dva, tri mesiace, aj keď tržbovo silnejšie, nemohli zarobiť dosť na to aby pokryli svoje celoročné náklady. V decembri boli konečne predstavené opatrenia na podporu gastrosektora, podľa slov samotných predstaviteľov HoReCa segmentu však nestačia. Reštaurácie totiž svorne tvrdia, že najväčším problémom je nedostatočný dopyt, kto nepredáva, tomu nepomôže ani preplatenie časti nákladov, nemá z čoho pokryť ten zbytok.

Je logické, že počas zvýšenej rizikovosti nákazy koronavírusom si ľudia zvážia, či do reštaurácie pôjdu. O to viac, ak sú akurát v platnosti opatrenia zakazujúce stravovanie v interiéri aj exteriéri, či vôbec cestu do reštaurácie. Najvhodnejšie, aj zo zdravotného hľadiska najbezpečnejšie, sa zdajú byť donášky jedla. Tie sú však najdrahšie, ku každému obedu si totiž musíte prirátať niečo pre kuriéra. Mnohé reštaurácie ale ponúkajú donášku zdarma, ak si objednáte čo i len dve hlavné jedlá naraz. To nie je pre väčšinu domácností v čase lockdown-u problém.

Jednoduché riešenie na podporu zamestnaneckého stravovania, ale hlavne na záchranu reštaurácií, sa ponúka už od jarnej vlny koronavírusovej krízy. Je ním obmedzenie použitia stravných lístkov a kariet len na reštaurácie. V stravnom je totiž okolo 800 miliónov eur ročne a ak by sa jeho použitie obmedzilo na podporu gastrosektora, znamenalo by to okamžitý prílev desiatok miliónov eur mesačne do reštaurácií. Tie by vďaka zvýšeným tržbám mali možnosť zaplatiť výdavky a u mnohých je možné, že by dokonca mohli prestať poberať štátnu podporu. Ak by sa vláda pre takýto krok rozhodla, členovia AMOBE sú pripravení zmenu zaviesť do praxe v priebehu týždňov. Dôležité je, že štát by takéto opatrenie nestálo nič navyše, naopak, ušetril by na podpore pre reštaurácie, ktorým by nové tržby pomohli postaviť sa na nohy. Jediné, čo chýba, je politická vôľa.

To, že stravné vie byť efektívnym nástrojom na boj proti ekonomickým dopadom koronavírusovej krízy, v zahraničí už vedia. Napríklad Rakúsko zvýšilo dennú hodnotu stravného zo 4 na 8 eur, Francúzsko zase zvýšilo denný limit platieb stravnou kartou v reštauráciách z 19 na 38 eur. V Belgicku zase vláda rozhodla o predĺžení platnosti kreditu na stravných kartách o ďalších 6 mesiacov. Aktívna práca s existujúcimi nástrojmi prináša v zahraničí ekonomickú úľavu gastrosektoru už teraz. Na Slovensku stále čakáme. Prichádzame s komplikovanými schémami podpory, ktorú za niekoľko mesiacov už ani nebude mať kto čerpať. Obráťme sa na odskúšaný a funkčný systém, ktorý vie podporiť reštaurácie rýchlo, priamo a dostatočne, bez zbytočného zadlžovania sa štátu. Dočasné obmedzenie stravných lístkov a kariet na reštaurácie môže byť rozhodujúcim krokom pre záchranu reštaurácií.