Načo sú nám stravné lístky? Nech nám ich rovno započítajú do výplaty a hotovo. Aj takto dnes uvažujú ľudia po tom, čo vláda avizovala, že stravné lístky vymení za hotovosť. Je to ale naozaj správny krok? Možno sa nám to bude pozdávať len do času, kým neprídu na rad debaty o tom, či je stravné ešte naozaj stravným.

Dostať tak mesačne o niekoľko desiatok eur naviac, dokázali by sme si ušetriť viac, možno na dovolenku, nový televízor, alebo by sme si kúpili len nejaký pekný módny kúsok. Naozaj by sme si dopriali obedové menučko alebo urobili väčší nákup v potravinách, ak by sme tie peniaze mohli použiť na čokoľvek?

Zamestnancov sme sa opýtali, ako by naložili s prípadným stravným v hotovosti. V prieskume 2muse z februára tohto roka necelá polovica uviedla, že by ho použila na kúpu teplého obeda, 41 % by uprednostnilo chod domácnosti, platenie účtov či kúpu osobných potrieb a každý 10 Slovák by si tieto peniaze ušetril. Už dnes je teda zrejmé, že stravné stratí po zavedení hotovosti svoj účel. Kto Slovákom zagarantuje, že v najbližších rokoch neprídu na rad debaty o tom, či je stravné vôbec stravným a netreba ho jednoducho zrušiť?

Stravné lístky, karty či firemná kantína majú jedno spoločné. Zamestnávateľ prostredníctvom nich zabezpečuje svojim zamestnancom stravu. A presne to bol aj dôvod, prečo sa pred rokmi rozhodla vtedajšia vláda zaviesť úplne nový zamestnanecký benefit. Po vyše 20 rokoch ho už mnohí vnímame ako samozrejmosť. Dnes je ale v hre aj možnosť, že oň skôr či neskôr prídeme.

Koronakríza ukázala, že z účelovo minutých finančných prostriedkov sa dá získať oveľa viac. Podporiť sa tak dajú nielen domácnosti, ktorých rodinné rozpočty utrpeli v dôsledku čerpania nútenej PN či OČR, ale aj miestni podnikatelia a domáca ekonomika.

Pochopili to napríklad aj naši rakúski susedia. Viedenská radnica sa rozhodla, že všetkých svojich 950-tisíc obyvateľov podporí 25 a 50-eurovými poukážkami. Áno, asi by bolo jednoduchšie rozdať im hotovosť, no tá by nesplnila svoj účel. Poukážky od mesta mohli totiž Viedenčania použiť výlučne v miestnych reštauráciách. Pomohli tak zároveň zachrániť tisícky pracovných miest kuchárov a čašníkov.

Podobne kreatívne sa k dopadom koronakrízy postavilo aj mestečko Tenino v americkom štáte Washington. Z grantového programu magistrátu zafinancovalo mesto výrobu vlastných drevených poukážok. Každý obyvateľ Tenina, ktorý preukáže, že koronakríza mu spôsobila finančné problémy, môže získať až 300 dolárov mesačne v tejto špeciálnej mene. Keďže sa nejedná o oficiálne platidlo, je pochopiteľné, že Tenínčania ho môžu použiť na nákup tovarov a služieb iba v ich meste. Podobne ako Viedenčania tak podporia miestnych podnikateľov a pomôžu im prežiť ťažké chvíle zapríčinené pandémiou.

V iných kútoch sveta pochopili, že adresnosť a účelovosť je v prípade benefitov kľúčová. Na Slovensku, žiaľ, k týmto výhodám pristupujeme presne opačne. Prvým krokom bolo zmrazenie stravného až do roku 2021, čo znamená, že v prípade zdražovania cien jedál a potravín budú mať Slováci hlbšie do vrecka. Druhým krokom sú debaty o tom, že stravné lístky by mala nahradiť hotovosť. Aký bude ďalší krok? Človek nemusí byť jasnovidec, aby pochopil, že skôr či neskôr budeme stáť pred ďalšou veľkou celospoločenskou diskusiou – zrušiť alebo nezrušiť stravné?

Nemusí tomu tak ale byť. Stačí sa inšpirovať v iných krajinách, ktoré už podobným dilemám v minulosti čelili. Možno sa napokon rozhodneme, podobne ako v roku 2016 v Belgicku, ísť cestou digitalizácie.



Prečítajte si prečo išlo Belgicko cestou elektronizácie miesto hotovosti.