Stravné je na Slovensku jedným z najobľúbenejších benefitov. Napríklad k stravným lístkom má až 83 % ľudí pozitívny vzťah. Tak sa vyjadrili v reprezentatívnom prieskum agentúry 2muse zo začiatku tohto roka. Napriek tomu, že používatelia sú s týmto systémom spokojný, vláda si zaradila medzi svoje priority experimentovať so zamestnaneckým stravovaním, ktoré na Slovensko prišlo zo západnej Európy a funguje tu už 25 rokov.

Návrh na zavedenie hotovostného vyplácania príspevku je ešte len v medzirezortnom pripomienkovom konaní  a vláda sa už pravdepodobne zaoberá zdobrovoľnením stravovania vo firemných kantínach. Aspoň to vyplýva z blogu predsedu finančného výboru národnej rady. Tak ako zdobrovoľnenie stravných lístkov a kariet bude znamenať katastrofu pre reštaurácie a maloobchod (odliv stoviek miliónov eur v tržbách), tak by zdobrovoľnenie stravovania v kantínach znamenalo pre mnohé z nich koniec.

Najprv stravenky potom kantíny

Skúste si to predstaviť, väčšina kantín je ekonomicky nastavená veľmi na hrane, zamestnávateľ sa snaží zamestnancom poskytnúť kvalitnú ale zároveň nie extrémne nákladnú stravu, tak aby si ju zamestnanci mohli dovoliť. Ak by mu z jedálne odpadlo čo i len 10 % stravníkov, môže to mať na ekonomiku celej kantíny katastrofálny dopad. Buď výpadok doplatia ostatní zamestnanci, čo by znamenalo, že sa im cena obedu neúmerne zvýši alebo bude musieť zamestnávateľ doplácať ešte viac. Takýto neočakávaný náklad sa potom určite negatívne premietne do miezd a odmien zamestnancov.

V najkritickejšom prípade si zamestnávateľ už nebude môcť dovoliť kantínu prevádzkovať. Zamestnanci síce dostanú hotovosť alebo stravné lístky ale z tých sa vo fabrike vzdialenej niekoľko kilometrov od prvej reštaurácie v meste nenajete. Riešením tak budú len donášky, ktoré cenu obeda znovu len predražia, alebo každodenné varenie si doma. Nakoniec to skončí tak ako nám povedali sami zamestnanci v prieskume 2muse, 44 % z nich totiž kvôli šetreniu nákladov plánuje hľadať lacnejšie alternatívy teplého obeda ako majonézové šaláty či bagety.

Stravné v hotovosti môže uškodiť rodinným rozpočtom

Hotovostná forma stravného nie je lákavá pre polovicu ľudí, preto, že im dá väčšiu slobodu v stravovaní. Hotovosť sa im páči pretože ju neplánujú použiť na jedno teplé jedlo počas pracovného dňa ale chcú si tieto financie ušetriť či použiť na iné potreby. To nie je výmysel, to je fakt, ktorý nám povedali v prieskume 2muse. Ten sa dokonca konal ešte vo februári pred nástupom koronavírusovej krízy na Slovensku,  a teda pre mnohé rodiny v podstatne lepšej ekonomickej situácii.

Desaťtisícom rodín na Slovensku, ktoré čelia exekúcii sa finančná situácia hotovostným príspevkom ešte zhorší. Na stravné na karte či lístku vám exekútor nemá ako siahnuť. Práve stravné sa tak pre mnohé rodiny stáva dôležitým nástrojom na preklenutie obdobia do výplaty. Ak ho však zamestnanec dostane  v hotovosti alebo na účet, exekútor ho nemá ako odlíšiť od mzdy. Stravné tak bude rovnako zhabané alebo zablokované na účte ako akékoľvek iné peniaze.

Povinná digitalizácia ochráni zamestnancov i reštaurácie

Pritom riešenie je jednoduché a podobne ako samotný koncept stravovania môže k nám prísť zo západnej Európy. Tam sa už v minulosti potýkali s tým ako systém stravného zlepšiť. Napríklad Belgicko po celospoločenskej diskusii odmietlo príspevok v hotovosti a rozhodlo sa ísť cestou povinnej digitalizácie. Stravné appky a karty sú v krajine povinné už od roku 2016. Vďaka tomu zachovali účelnosť príspevku na stravu a garantovali, že štátom daňovo a odvodovo zvýhodnené stravné Belgičania neminú na obľúbených dovolenkách vo Francúzsku. Na Slovensku tak nemusíme vymýšľať koleso, stačí sa inšpirovať v zahraničí.



Prečítajte si prečo išlo Belgicko cestou elektronizácie miesto hotovosti.