Časy pokladničiek a šetrenia si do ponožiek sú nenávratne preč. Dnes už je celkom bežné, ak za nákup zaplatíte kartou, uhradíte faktúru cez internet banking alebo vám príde sms, že výplatu už máte na účte. V uplynulých rokoch odsunuli hotovosť do úzadia práve používanie platobných kariet, nákupy cez internet, či platby cez mobilné telefóny. V otázke stravného zrejme pôjdeme presne opačným smerom.

Hotovosť je zdrojom jedného obrovského problému, s ktorým bojujú mnohé krajiny, a tým je šedá ekonomika. V snahe vyhnúť sa povinnosti platiť dane a DPH, tak končia hotovostné platby vo vreckách podnikateľov namiesto toho, aby časť z nich išla do štátnej kasy. Len na jedného dospelého človeka je priemerné ročné bremeno šedej ekonomiky 2 400 eur. Za túto sumu by mohli napríklad dve dospelé osoby cestovať rok neobmedzene autobusovou a vlakovou dopravou v rámci Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji.

Prečo sa v otázke stravného plánuje Slovensko vrátiť o 20 rokov späť a dať šancu hotovosti? Dnes využíva tento zamestnanecký benefit približne milión Slovákov, či už v papierovej alebo digitálnej podobe. Dokonca sa ukazuje, že rokmi záujem práve o stravovacie karty či aplikácie rastie oproti klasickým papierovým stravným lístkom. Vláda sa však v týchto dňoch nezamýšľa nad digitalizáciou stravného, ale nad jeho výmenou za hotovosť.

Štát pred rokmi nariadil zamestnávateľom, aby svojim zamestnancom zabezpečili jedno teplé jedlo denne. Stravné lístky sa tak stali jednou z možností, ako jednoduchšie zabezpečiť stravovanie pre podnikateľov najmä s menším počtom zamestnancov, keďže zriadenie vlastnej kantíny by bolo z tohto pohľadu značne nákladné riešenie. Štát ale v Zákonníku práce stanovil povinnosť adresnosti a účelovosti tohto benefitu. Kto bude jeho účel kontrolovať po zavedení hotovosti? Nestane sa tak len obyčajným navýšením mzdy, ktorú bude môcť zamestnanec použiť prakticky na čokoľvek? Pravdepodobne stane!

Štát bude navyše týmto krokom tratiť na daniach a DPH hneď dvakrát. Na jednej strane nebude nikomu brániť, aby svoje „stravné“ minul za hranicami Slovenska, napríklad aj na dovolenke v Chorvátsku. Na strane druhej umožní doposiaľ kontrolovanému stravnému vstúpiť do zóny šedej ekonomiky.

Už dnes je práve gastrosektor oblasťou, kde dochádza k daňovým únikom. Podľa analýz Inštitútu pre finančnú politiku dosiahla daňová medzera v stravovacích a ubytovacích službách až 128 mil. eur. Dá sa preto očakávať, že po zavedení stravného v hotovosti toto číslo ešte porastie. Platenie stravnými lístkami v reštaurácii nevie podnik nijakým spôsobom obísť. Ak však zaplatíte za svoj obed v hotovosti a nedostanete od čašníka blok, môže to byť signál, že daň z vášho stravného nepoputuje do štátnej kasy, ale do vrecka obchodníka.

Na mieste sú aj obavy, či napokon nedôjde k úplnému zrušeniu tohto zamestnaneckého benefitu. Keď sa začne stravné míňať u našich susedov či dokonca na letných dovolenkách pri mori a namiesto jedla si zaň budeme môcť kúpiť aj čokoľvek iné, pôjde vôbec ešte o príspevok na stravu? Zmenou stravného na hotovosť tak stratíme všetci – štát, zamestnávatelia, aj samotní zamestnanci. Podobná situácia nastala aj v roku 2019 v Maďarsku. Po predchádzajúcom zavedení paušálneho benefitného príspevku v hotovosti ho len po dvoch rokoch fungovania úplne zrušili. Dôvodom bola práve neadresnosť a neúčelovosť využitia daňovo zvýhodnených prostriedkov.

Digitalizácia nám, na rozdiel od hotovosti, v mnohých smeroch uľahčila život. Platba kartou trvá len pár sekúnd na rozdiel od počítania bankoviek a mincí pri pokladni. Uhradenie faktúry je rovnako otázkou pár minút, a to z pohodlia domova namiesto státia v rade na pošte či v banke. Je otázkou najbližších mesiacov či sa stravné na Slovensku vydá cestou modernizácie po vzore západnej Európy.



Prečítajte si prečo išlo Belgicko cestou elektronizácie miesto hotovosti.