Návrh na zavedenie hotovostnej formy príspevku na stravovanie, ktorý dnes vstúpil do medzirezortného pripomienkového konania, prinesie okrem negatívnych ekonomických dopadov aj zhoršenie finančnej situácie pre desaťtisíce Slovákov. 

Novela Zákonníka práce síce rozširuje možnosť poskytnutia príspevku na stravovanie aj o finančný príspevok, nerieši však mnohé medializované hrozby súvisiace s touto formou príspevku. Ani po rokoch diskusií o stravnom v hotovosti nie je pri tak závažnom návrhu na stole relevantná analýza, či je to správna cesta. „V Belgicku, kde naopak hotovosť v roku 2016 zamietli a išli cestou digitalizácie, to štát spravil po detailnej analýze prínosov a rizík. Tu sa ministerstvo odvoláva na politickú dohodu z Programového vyhlásenia vlády. Je jedno, či je hotovosť reálne dobré riešenie alebo nie,“ upozorňuje Štefan Petrík, prezident Asociácie moderných benefitov.

V návrhu zmien napríklad chýba aj ochrana hotovostného príspevku na stravovanie pred exekúciami. „Príspevok sa tak absolútne minie svojmu účinku. Miesto kvalitného teplého obeda pôjde na splácanie dlžôb,“ hovorí Š. Petrík. Bežní ľudia sa navyše obávajú aj splynutia hotovostného príspevku so mzdou. Až 53 % opýtaných v prieskume agentúry 2muse z februára tohto roka si myslí, že by im zamestnávateľ nezvýšil mzdu, ak by im zároveň vyplácal príspevok v hotovosti. Až 74 % súhlasilo s tým, že nezvýšenie mzdy by zamestnávateľ odôvodňoval práve, a najmä, vyplácaním príspevku v hotovosti.

Hotovostným príspevkom na stravu utrpia aj reštaurácie, ktoré už v súčasnosti bojujú o prežitie. Prieskum 2muse potvrdil aj zmenu správania stravníkov v prípade, ak dostanú stravné v hotovosti, ktoré by viedlo k tomu, že z reštaurácií a maloobchodu odíde až 420 miliónov eur v tržbách. „Takáto masívna strata tržieb sa prejaví aj na zamestnanosti, čo si reštauračný sektor zatiaľ nepripúšťa. S nastupujúcou druhou vlnou koronavírusu to môžu byť tisíce stratených pracovných miest, ktoré sa nepodarí nahradiť,“ vysvetľuje Š. Petrík.

Ďalšiu stratu tržieb môžu obchody očakávať vďaka cezhraničným nákupom. Tie sa prejavia aj na príjmoch štátu a to hneď dvojmo. Okrem odpustených daní a odvodov z príspevku príde štát aj o DPH z nákupov, ktoré budú realizované v zahraničí. Dopad navrhovaného zavedenia hotovostnej formy príspevku na stravovanie bude mať celkovo negatívny dopad na verejné financie, nie len kvôli cezhraničným nákupom.

Hotovostný príspevok sťaží bežným firmám podnikanie a pridá administratívnu záťaž. „Namiesto digitalizácie, ktorou tento problém vyriešili aj v Belgicku, pribudne možnosť voľby každého zamestnanca. Vo firme tak budú štyri formy príspevku,“ dodáva Š. Petrík. Nárast administratívy spojenej so zavedením ďalšej formy príspevku na stravu bol jedným z dôvodov, prečo nešlo Belgicko v roku 2016 cestou hotovostného príspevku.

Vďaka rozsiahlej štúdii, ktorú vykonala miestna Agentúra pre zjednodušenie administratívy, v ktorej porovnali benefity všetkých foriem stravného, sa Belgicko rozhodlo ísť cestou plne digitalizovaných nosičov. Takéto riešenie znamenalo ušetrenie nákladov vo výške až 94 miliónov eur, ako aj dodržanie účelovosti príspevku, čím zagarantovali podporu spotreby v belgických reštauráciách a obchodoch. A zároveň, bez nutnej investície štátu, podporili cez elektronické platby boj proti daňovým únikom. „Na Slovensku sme sa však rozhodli ísť úplne opačnou cestou ako krajiny západnej Európy. Napríklad v Belgicku zaviedli po celospoločenskej diskusii povinne elektronizované stravné už v roku 2016,“ upozorňuje Š. Petrík.