Zvažované zavedenie stravného v hotovosti môže viesť k zhoršeniu stravovacích návykov pracujúcich Slovákov. Viac ako polovica dnešných používateľov gastrolístkov/stravných elektronických kariet by príspevok použila na iné účely, napríklad aj na šetrenie. Ako vyplýva z prieskumu agentúry 2muse, najmä zamestnanci s nižšími príjmami by príspevok použili na iné účely ako na stravovanie.


Zámer zaviesť stravné v hotovosti prináša riziko, že zamestnanci prestanú príspevok zamestnávateľa na stravovanie v plnej miere využívať na teplý obed alebo nákup potravín. “Samozrejme by to išlo na úkor vyváženého a zdravého stravovania, ktoré je hlavným dôvodom, prečo štát a zamestnávatelia prispievajú na obedy zamestnancov,“ upozorňuje prezident Asociácie moderných benefitov Štefan Petrík. Rizikom je najmä to, že hotovosť je na rozdiel od stravných lístkov alebo elektronickej stravovacej karty možné použiť na kúpu čohokoľvek.

Zmenu spotrebiteľského správania potvrdili Slováci aj vo februárovom prieskume agentúry 2muse. Až 41 % respondentov, ktorí dnes dostávajú stravné lístky, či už v papierovej, alebo elektronickej podobe, pripustilo, že by peniaze použilo na platenie účtov, chod domácnosti alebo osobné potreby. Ďalších 10 % dokonca uviedlo, že by si takto vyplatený príspevok na stravovanie ušetrili.

Ako dôsledok použitia stravného na iné účely by začali ľudia hľadať lacnejšie alternatívy k ich dnešnému spôsobu stravovania. Pripustilo to až 44 % respondentov v prieskume agentúry 2muse. „Reštaurácie ešte pred krízou hovorili, že ceny obedových menučiek sú prakticky na hranici nákladov. K akej alternatíve sa teda ľudia obrátia? Reálne hrozí odklon k lacnejším a menej kvalitným potravinám, a to najmä v regiónoch, kde sú príjmy výrazne nižšie ako v mestách,“ upozorňuje Š. Petrík.

Táto zmena stravovacích návykov by so sebou zároveň priniesla aj významný výpadok príjmov reštaurácií a maloobchodu s potravinami. „Ak by sme brali do úvahy už len tých 10 % zamestnancov, čo by si stravné šetrilo, išlo by o viac ako 80 mil. eur ročne. Ak k tomu pripočítame 41 %, ktoré by použili na chod domácnosti, išlo by o ďalších viac ako 300 mil. eur, o ktoré by prišli reštaurácie a maloobchod s potravinami,“ upozorňuje Š. Petrík. Upozorňuje, že práve títo zákazníci a ich stravné bude reštauráciám chýbať na splácanie dlhov, ktoré si so sebou ponesú v dôsledku uplynulých mesiacov koronavírusovej krízy, respektíve z jej možnej druhej vlny.

Ak chce štát znížiť administratívnu zaťaž, zatraktívniť tento sociálny benefit pre jeho užívateľov, ale najmä zachovať využitie príspevku na jeho účel – stravovanie, mal by podľa AMOBE zvážiť radšej jeho plnú elektronizáciu. Elektronizácia prináša výhody zamestnancom, zamestnávateľom aj reštauráciám a štátu,“ dodáva Š. Petrík.

Prechod na elektronické stravovacie karty a mobilné aplikácie umožňuje stravníkom platiť presnú sumu, zjednodušuje manipuláciu a držanie stravného v peňaženke, ale aj znižuje ekologické nároky odbúraním spotreby papiera či potreby doručenia stravných lístkov. Pre zamestnávateľov zjednodušuje administratívu spojenú s týmto sociálnym benefitom, reštauráciám a maloobchodu zase elektronická forma odbúrava administratívu spojenú s manipuláciou s tržbou (spočítavanie, preplácanie).



Chcete sa dozvedieť viac o výhodách elektronizácie stravného?